Jennifer Niven ~ Vesmír na pleciach

Názov: Vesmír na pleciach
Autorka: Jennifer Niven
Séria: -
Žáner: YA,Contemporary
Počet strán: 392
Hodnotenie na GR: 3,93*/22 477 hlasov
Názory iných čitateľov: Dany | Domčo | Tinka


Anotácia: Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať ľudí. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Naj¬prv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.



Drahý priateľ, 
nie si čudák. Si žiadaný. Si potrebný. Si jediný exemplár seba samého. Neboj sa opustiť zámok. Vonku na Teba čaká úžasný svet. 
S láskou kamarátka čitateľka. 

Kedysi som mala doma Všetky skvelé miesta od autorky. A potom som ich dala preč bez toho, aby som knihu čítala. Nechala som sa ovplyvniť negatívnymi recenziami a nakoniec som sa rozhodla, že knihu nechcem čítať. A ako toho teraz ľutujem -stačí dodať len toľko, že som si knihu pred pár dňami akurát znovu zohnala. A tak, keď som dostala šancu čítať niečo od tejto autorky, nečítala som tentokrát žiadne recenzie, aby mi zasa neznechutili knihu ešte pred samotným čítaním a pustila som sa do Vesmíru na pleciach.

Nie som zlý človek, ale chystám sa urobiť zlú vec. 
Budeš ma za to nenávidieť. 
Aj pár ďalších ľudí ma bude nenávidieť, no aj tak to urobím.

Vesmír na pleciach je ďalša z kníh, ktorá sa zaoberá dvoma obyčajnými teenegermi - teda, asi ako obyčajná môže byť Libby, ktorá bola pred pár rokmi vyhlásená za najtučnejšiu tínedžerku sveta a Jack, ktorý nevie rozoznávať tváre. Ale aj tak, stále ide iba o dvoch teenegerov, ktorí sa snažia nejako prežiť v tomto svete plnom predsudkov a šikanovania...Celkovo koncept tejto knihy vyzeral veľmi dobre. A o to viac ma mrzí nevyužítý potencionál.
Totižto, dúfala som, že kniha sa viac bude zameriavať práve na šikanu a na to, aby sme sa každý naučili mať seba rád takých, akí sme. Áno, zaoberala sa aj týmto tá kniha, lenže čím som čítala ďalej, mala som pocit, že sa to viac orientuje na lásku dvoch hlavných hrdinov a to ostatné ide do úzadia. Čo bola veľká škoda.
Takisto choroba, ktorou trpí hlavný hrdina - neschopnosť rozoznávať tváre - bola zaujímavá ale prišlo mi, že je to skôr o tom, aby mohol mať nejakú výhovorku pre to, že sa správa zle. A neviem aký mám z toho teda pocit.
Ďalšia vec, čo mi vadila bolo ustavičné upozorňovanie na diverzitu v knihe - áno, hlanvá hrdinka bola tučná, ale netreba to spomínať na každej druhej strane. Áno, hlavný hrdina bol tmavšej pleti, ale tak nebudeme to zasa v jednom kuse vyhadzovať na oči. Prišlo mi to miestami až naozaj moc silené.


Rob všetko, čo sa dá. Buď pánom idiotov. 
Hocičo, čo ťa ochráni pred útrapami. 
Vždy je lepšie byť v pozícii lovca ako koristi. 

Príbeh je písaný z dvoch pohľadov, čo väčšinou autori dobre využijú aby nám trochu lepšie priblížili samotný príbeh a postavy. Nehovorím, že sa to v tomto príbehu nedialo, ale vo väčšine prípadov to bolo akurát tak otravné, lebo to buď bola kapitola kde Jack hovoril, aké jednoduché je preňho spoznať Libby v dave, kvôli jej veľkosti alebo stále dokola opakoval, aké ťažké je niekoho v jeho svete vôbec spoznať. Okay, chápem. O to viac sa mi páčili kapitolky z pohľadu Libby. Tie totižto ako tak mali zmysel. A bolo vidieť, že ona je so sebou vyrovnaná a vedela sa pobiť (obrazne, ale aj doslova) so šikanou a nenechala len tak so sebou zametať.
Ale čo by to bolo za knihu pre teenegerov, keby nemá samozrejme nejaký veľmi sladký koniec a veľké posolstvo? Asi nejaká veľmi zlá... Neviem, autorka to mohla ukončiť všelijako a mne to pripadá tak, že si vybrala ten najhorší možný spôsob. Ale nevadí.

Niekedy sú ľudia jednoducho zlí. 
Niekedy takí jednoducho sú. 
Niekedy sa k nim správajú zle iní ľudia a potom, aj keď si to neuvedomujú, správajú sa rovnako zle k ostatným. 
Niekedy sa správajú zle, lebo sa boja. 
Niekedy sa rozhodnú byť zlí k iným skôr, ako je niekto zlý k ním. 

Aby som to zhrnula. Kniha sa fakt číta dobre a autorka vie písať veľmi čitateľne. Vďaka krátkym kapitolám z pohľadu oboch hlavných hrdinov príbeh ubieha ešte rýchlejšie...Ale autorka bohužiaľ nevyužila všetok ponúknutý potencionál a kniha je vo výsledku iba takým priemerom...


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. 
Knihu si môžete kúpiť TU. 

2 komentáre:

  1. Hmm... to som už narazila na viacero takýchto hodnotení :-/ A odradilo ma to od čítania :-D Ale trochu som si aj myslela, že na Nivenovej prvotinu to nebude mať... škoda, ale možno si to raz prečítam, keď budem mať chuť na relaxačné čítanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, Nivenovej prvotinu som ešte nečítala, ale rozhodne plánujem - píše dobre, len proste niekedy sa neudrží a spraví z toho trochu klišé.

      Odstrániť

Používa službu Blogger.