Annabel Pitcher ~ Kečupové oblaky

Na začiatok, sa chcem ospravedlniť za tú mizivú neaktivitu na blogu, len poslednú dobu sa toho neskutočne veľa nakopilo - či už škola, autoškola, brigáda...No, bolo toho veľa, ale sľubujem, že od nového roku sa posnažíme pravidelnejšie prispievať :) A teraz, šup na recenziu na Kečupové oblaky, ktoré boli pre mňa veľmi príjemným prekvapením. 

Názov: Kečupové oblaky
Autorka: Annabel Pitcher
Séria:  - 
Žáner: YA, Contemporary 
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 287
Hodnotenie na GR: 3,83*/7 545 hodnotení 
Názory iných čitateľov: Kristy | Christine | Naty


Anotácia: 
Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa: pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texackej väznici. Zoe píše pánovi Harrisovi listy. Asi jej nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi. Obaja totiž môžu za smrť niekoho blízkeho. Zoe sa najskôr zaľúbila do dvoch chalanov, potom oboch zradila a vraj má na svetomí úmrtie jedného z nich. Tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a jej život sa vráti do starých koľají. 

"Spravila som niečo zlé. Niečo naozaj strašné. 
A najhoršie na tom je, že sa mi to prepieklo." 

Pamätám si, ako začiatkom tohto roku som pozerala edičný plán Slovartu a zbadala som tam túto knihu. Prvé čo ma hneď pritiahlo bol ten zvláštny názov. Kečupové oblaky. Tak som si nikdy žiaden názov knihy nepredstavovala. A odvtedy sa nachádzala na mojom zozname to-read až som sa nakoniec dočkala, kniha vyšla a jedného dňa sa ocitla aj u mňa doma. 


Zdroj 
Kečupové oblaky nie sú úplne typickou teenegerskou knihou. Kniha je písaná vo forme listov, čoho som sa zo začiatku strašne bála (poznáme, ako niekedy tieto listové formy môžu knihu zabiť), ale nakoniec to bolo fajn a bola som milo prekvapená, ako sa s tým autorka dokázala pohrať. 
Čo sa týka grafiky - tých pár obrázkov čo bolo na začiatku knihy bolo veľmi milým osviežením, len je škoda, že sa už ďalej nevyskytovali. Takisto aj chcem pochváliť Slovart, že si vybralo zrovna túto obálku a nechalo na boku tie červené vtáčiky. Je to neskutočne zlaté. 
Štýl písania je jednoduchý, a nebyť tak rušného života, mala by som knihu prečítanú oveľa rýchlejšie, než mi to v skutočnosti trvalo. Miestami mi ale vadilo trochu detinský štýl písania, ale našťastie, ku koncu sa to už vôbec nevyskytovalo.  


Zoe a jej príbeh nie je tak jednoduchý ako to vyzerá.  V listoch pánovi Harrisovi sa prelína príbeh spred jedného roka a takisto aj súčasné udalosti, jej život a vlastne aký dopad mali tie udalosti, ktoré sa stali pred rokom na jej život, a hlavne na ňu samotnú. Čo ma veľmi potešilo bolo, že Zoe bola úplne obyčajné dievča z väčšej rodiny. Mala dve sestry, oboch rodičov. Nič jej nechýbalo, žiadna veľká tragédia ich rodinu nesužovala. Aaron a Max boli tiež obyčajný chalani, netočil sa iba okolo nich svet. Všetko to bolo jednoducho prirodzené. Postavy sympatické, reálne, so svojimi chybami. 

"Ľudia. Všetci sme rovnakí. Nedá sa tomu uniknúť. Nech hovoríš akýmkoľvek jazykom a nech máš na sebe akékoľvek oblečenie. Niektoré veci sa nemenia. Rodiny. Priatelia. Milenci. Tieto veci sú rovnaké v každom jednom meste, v každej jednej  krajine, na každom kontinente."  

Annabel Pitcherová vie ako má písať. Ak sa aj v budúcnu nejako dostanem k jej knihám, určite po nich siahnem. Každý si v tejto knihe dokáže niečo nájsť. Či krásu toho, keď ste prvý krát zamilovaný, alebo aj problémy každodenného života. Rozhodne jedno milé prekvapenie pre mňa na konci tohto roka. 


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu si môžete zakúpiť napr. TU

0 Komentáre