James Dashner ~ Labyrint: Útek

Názov: Labyrint: Útek
Autor: James Dashner
Séria: Labyrint #1
Žáner: YA, Dystiopia
Vydavateľstvo: Yoli
Počet strán: 347
Hodnotenie na GR: 4,03*/491 396 hlasov
Názory iných čitateľov: Zet | Knižné Maniačky | Dany 


Anotácia: Keď sa Thomas preberie vo výťahu, jediné, na čo si spomína, je jeho krstné meno. Nemá nijaké spomienky na rodičov ani na domov. Pamäť má prázdnu, ale nie je v tom sám. Keď sa dvere výťahu otvoria, obklopia ho cudzie deti a privítajú ho na Fleku, čo je široký otvorený dvor ohraničený kamennými stenami. Podobne ako Thomas, ani Flekári netušia, prečo alebo ako sa sem dostali. Vedia iba to, že každé ráno sa otvoria obrovské dvere do Labyrintu za múrmi Fleku a večer sa opäť zavrú. A každých tridsať dní sa vo výťahu objaví nový chlapec. Flekári túžia vrátiť sa domov, ale zatiaľ nenachádzajú riešenie, ako sa dostať z labyrintu. Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.

"Ak sa nebojíš...nie si človek." 

Keď Labyrint vyšiel v Česku, vyvolal jeden veľký rozruch okolo seba. Takisto, aj jeho filmové spracovanie na seba strhlo vo svete veľkú pozornosť. A z toho vyplýva, že ani ja som nebola výnimkou a na túto dystiópiu som začala byť zvedavá. 

"Ťažko sa budeš pýtať mŕtveho čo spravil zle." 

Na knihu sa na mňa z každej strany hrnuli samé pozitívne recenzie. A keď sa k tomu pridal Dylan
O'Brien vo filmovom spracovaní, bola som jasná. Túto knihu musím mať. A možno to, že som najskôr videla film ubralo môjmu nadšeniu z knihy. 
James Dashner ma napriek tomu, že má veľmi zvláštny štýl písania zo začiatku dokázal zaujať a vtiahnuť do deja. Svet, Flek, ktorý vytvoril mal pekne a dokonale vymyslené jeho fungovanie. Istá hierarchia, usporiadanie, ktoré tu fungovalo - každý mal pridelenú svoju činnosť a o to sa pekne staral. 
Celkovú atmosféru tejto knihy dotvárali aj vlastné slová, ktoré si autor vymýšľal - typu Flek, šrac, plačlivec a tak. Autor takisto nedal hlavným hrdinom oddýchnuť a stále sa tu niečo dialo, vznikali nové konflikty a nové problémy ich stále stretávali. 

No niečo mu našepkávalo, že skôr mu Gally prinesie kvety, ako na Fleku nastane deň, keď sa nič nezomelie. 

Hlavným hrdinom bol Thomas, ktorý nám aj príbeh rozpráva. Hoci sa mohol sem tam javiť ako odvážny, miestami  sa fakt správal hlúpo a nepremyslene. A k tomu aby som si ho obľúbila už nepomohol ani spomínaný Dylan. 
Jedinou hlavnou ženskou postavou v tejto knihy bola Theresa, ktorá mi ale vôbec nie je sympatická, ba naopak mi jej vôbec nebolo ľúto. Tak nejak som od nej očakávala väčšie zapojenie sa do príbehu, výraznejšiu akciu z jej strany, viacero intríg a pod. 
Ostatné postavy...Niektoré si ma viac získali, niektoré mi boli doslova u prdele. Najviac si ma okrem Thomasa v konečnom dôsledku získal Newt a Minho. Títo dvaja chalani doplnili postavy v knihe a takisto aj rozličné charakterové prvky sa prejavili, či už pri Thomasovom správaní sa k nim alebo aj ich vlastné správanie a rozhodovanie sa. 

"Nasleduj ma a utekaj, akoby na tom záležal tvoj život. 
Pretože záleží." 

James Dashner zo začiatku veľmi dobre využil svoj nápad, ale postupom času to upadlo a celý osud postáv ma až tak veľmi netrápil. Čo sa týka koncu...Autor to nejako zvláštne neukončil, ale aj tak som zvedavá na pokračovanie. A snáď to bude ešte lepšie ako Labyrint: Útek. Lebo táto séria má ten potencionál. 


Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu YOLi. 
Knihu si zakúpite napr. na tejto adrese

0 Komentáre