piatok, 2. januára 2015

Majka Danihelová ~ V znamení ametystu

Názov: V znamení ametystu
Autorka: Majka Danihelová
Séria: Kronika strateného impéria #1
Vydavateľstvo: Bohužiaľ žiadne
Počet strán: 292
Hodnotenie na GR:  4,72*/40



Anotácia: V Ametystovom lese žije prírodné spoločenstvo pod ochranou Ametystového lampáša.  Doposiaľ si o ňom sedemnásťročná Meggie myslela, že je výplodom maminej fantázie a existuje iba na papieri. Obdivovala svet plný víl bez krídel, pravidiel a temných tajomstiev - sčasti to pokladala za svoju povinnosť, keďže jej rodičia zomreli. Mala pocit, že čítaním maminých zápiskov uctí ich pamiatku. 

Meggien skutočný svet sa ale čoskoro začne rozpadať. Zistí, že ju sledujú čudné fialové vlny, ktoré sa podobajú na polárne žiary, a vidí ich len ona. Po silnej búrke je Prechod medzi svetmi otvorený a Meggie sa za pomoci prorokyne dostáva do sveta, o ktorom si myslela, že existoval len v maminej hlave. Do sveta, kde nie je ľahké prežiť, ak nepatríte k prírodnému spoločenstvu. 
Všetko má svoj dôvod a Meggien príchod do lesa je iba slabým odvarom toho, čomu bude musieť čeliť. 
Nad krajinou visí temný tieň a Spoločenstvo národov je na pokraji novej Obsidiánovej doby. 

"V minulosti je ponaučenie, 
v prítomnosti je naša myseľ, 
v budúcnosti všetky naše plány a nesplnené túžby" 


Asi poznáte môj názor na väčšinu slovenských kníh. Toľkokrát som sa sklamala, toľkokrát čo som dala zbytočnú nádej a iba tým zabila čas. A potom sa nájde taká dokonalosť ako je V znamení ametystu od Majky, do ktorého som sa po roku pustila v rámci re-readingu. A neľutujem toho, lebo táto kniha vôbec nie je zabitý čas, a je jedno, či ju čítate prvý krát, alebo druhý, tretí...stále si ju dokážete zamilovať a vôbec vám nepríde nudná a po dočítaní by ste sa najradšej vrhli do pokračovania ktorého sa snáď čím skôr dočkáme O:)   

"Domov je neoceniteľná vec a nikdy nevieme, aký je pre nás dôležitý" 

Majka píše dokonale jednoduchým štýlom, ktorý nie je zložitým na čítanie a keď už raz začnete, budete mať problém prestať čítať - tak vás to totiž vtiahne do príbehu a nepustí - nezáleží na tom, ako sa snažíte. 
Tiež už máte po krk tých kníh čo sú ako cez kopirák a dlho ste nečítali nič originálneho, dokonale premysleného a vynikajúco napísaného? Tak toto je pre vás dokonalá kniha. Na knihe V znamení ametystu je vidno, že Majka má prečítaných veľa kníh a vie, čo sa jej na knihách nepáči a čomu by sa mala vyhnúť. Takisto, je to vidieť aj na štýle jej písania, ktorý je bez najmenšieho zádrhela. Poslednú dobu čítam samé romaňtárny a o to viac ocením keď sa mi do rúk dostane takto úžasne premyslená fantasy. Niekedy, prevažne pri tých romantický, sú knihy na takej blbosti postavené, že to nemá ani hlavu, ani pätu. Je vidno, že Majka si dáva veľa záležať, a všetko je pekne vysvetlené, nič nie je nezmyselné a dobre vie, čo tým čo napíše v príbehu sleduje - nepovedala by som, že by tam bolo nejaké hluché miesto. Ďalším plusom knihy je určite to, že postavy vyznievajú reálne aj vzhľadom na svoj vek, nedáva im tam Majka žiadne vysokodospelácke zmýšlanie, postavy sa mýlia, ničím sa proste neodlišujú od vlastne skutočných ľudí. Takisto, žiadny milostný trojholník - nič mi nejde poslednú dobu viac na nervy, ako milostné trojholníky. Nič na nich nie je totiž originálne. 


"Nič nie je skutočnejšie ako prítomnosť" 


Meggie bola úžasnou postavou. Typické dievča, čo dospieva a ocitne sa vo vymyslenom svete svojej matky. Tiež by som asi mala k tomu taký postoj ako ona - že nejako tomu ani sama nemôže uveriť a myslí si, že sa zbláznila .Totiž, presne tak by sa správala určite väčšina z nás. A určite by sme sa nesprávali ako také onéé, že všetkému rozumieme, jasné, je to úplne normálne. Takisto, jej veľmi záležalo na priateľoch, starala sa o nich, keď už raz niečo sľúbila tak to dodržala. Myslela na iných a nebrala všetko na ľahkú váhu. Takisto, tie jej sarkastické hlášky, ktoré úžasne oživili dej a viackrát som sa smiala. 
Wen bol úžasný kamarát. Takého chcem mať aj ja. Proste, tak ako bol on napísaný, tak nejak si predstavujem ideálneho kamaráta - úprimný, podporuje ju, snaží sa ju pochopiť - jej dôvody atď. Ale nezamilovala som si ho ako cudzinca. 
Cudzinca  bolo v tejto knihe strašne málo. A priznávam, po prvom čítaní, som viac fandila Wenovi, ale po tomto druhom, no - Cudzinec to u mňa vyhral, aj keď ho tam bolo žalostne málo.(Dúfam, že v dvojke ho tam bude O VEĽA viac, Majka.) Aj tak si ho nešlo nezamilovať. Ahh.
Tak ako som už spomínala, žiadna postava tam nebola zbytočná, iba na zapratanie miesta, a keď už sa tam tá postava objavila, tak bola riadne vykreslená a mala nejaký ten charakter. Čo určite nebolo najlachšie jej ten charakter zachovať, pri tom množstve postáv.


"Nič nie je nebezpečnejšie ako strach" 


Proste sa pred Majkou klaniam. Napísala dokonalý príbeh, ktorý si určite zaslúži vydanie a dostať sa k čo najviac ľuďom - aby aj oni videli, že aj na Slovensku sú úžasné talentované spisovateľky. Dúfam, že sa raz dočkám vytlačenej podoby knihy, lebo Majka si to za svoje dielo naozaj zaslúži. Proste tlieskam. 



Ešte raz chcem poďakovať Majke za poslanie e-booku a teda, že mi umožnila prečítať túto dokonalú knihu. 

2 komentáre:

  1. Jeeej, ďakujem za pekné slová a za to, že sa ti kniha páčila. Som fakt rada :D Po katastrofe s lyžovaním si mi hneď zlepšila náladu :D :D :D A cudzinec bude, neboj :D v dvojke jeho dosť veľa.
    Ja sa naopak klaniam tebe, že si sa vôbec odvážila na re-reading.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásná recenze, úplně jsi mě na ni navnadila!

    OdpovedaťOdstrániť