pondelok, 29. decembra 2014

Gemma Burgess ~ Baby z Brooklynu: Pia

Názov: Baby z Brooklynu: Pia
Autorka: Gemma Burgess
Séria: Brooklyn Girls #1 (Baby z Brooklynu #1 )
Žáner: NA
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 344
Hodnotenie na GR: 3,5*/1048



Anotácia:  Majú celý život pred sebou. Ale čo s ním? 
Pia. Sexy dvadsiatka s panickým strachom z nových vzťahov, nezamestnaná, bezradná, s fotkou hore bez na Facebooku! 
Nie, Pia Kellerová nežije svoj sen. 
Na Facebook totiž niekto zavesil, ako tancuje na stole hore bez. Videli to jej rodičia aj jej nový šéf. A tak prišla o svoj prvý džob. 
Býva v Brooklyne so štyrmi naj kamoškami, čo majú celý život pred sebou. 
Ale čo s ním? 
Odvážne nápady a nový jedálenský karavan s prudko zdravou stravou, zlomené srdce, žúry i známosti na jednu noc, život plný problémov, z ktorých sa snaží vyhrabať, no namiesto toho sa dostáva do ešte väčších. Nič nejde ako po masle, všetko sa stále viac a viac komplikuje. 
Kto mohol tušiť, že dospelosť je len začiatkom dospievania?


"Prečo, dokelu, vždy natrafím na vzhľadného chlapíka vtedy, keď vyzerám ako strašidlo?" akoby mi z duše hovorila


Každý ma toho veľa do školy, a nie je nič lepšie, keď sa vám to všetko začína kopiť rovno pred Vianocami, a vtedy nastáva to obdobie, keď sa vám veľmi nechce čítať, lebo už vám tak šibe z dokola čítania poznámok. Nakoniec, keď sa už k niečomu 'dokopete', tak je najlepšie, aby to bola nejaká skutočne skvelá oddychovka, pri ktorej sa fakt dobre nasmejete a na chvíľu aspoň vypnete od školy a od iných vecí. A presne takou knihou je Baby z Brooklynu: Pia. 

"Život by mal byť zábava, inak to celé nemalo zmysel."


Keď mi kniha prišla, neskutočne ma potešila, keďže vtedy som mala dosť blbý deň. Do knihy som sa hneď začítala a sama som bola prekvapená, ako rýchlo sa číta. Bohužiaľ, po chvíli som ju musela odložiť a venovať sa iným veciam. Ale, v piatok som sa k nej vrátila a v nedeľu som ju už dočítala, bez najmenších problémov. 
Príbeh bol jednoduchý, príjemný a hlavne reálny v tom, že sú to určite problémy každého vyštudovaného vysokoškoláka (a určite aj dosť stredoškolákov). Autorka má veľmi nenáročný štýl písania, ktorému nemáte problém porozumieť (a nie, že niekedy sú tie vety tak zložito napísané, že ani po treťom prečítaní netušíte, o čo tam vlastne ide). Pri knihe som viackrát aj vybuchla do smiechu, lebo niektoré situácie čo sa Pie stávali, no nemohla som :D .  A teda, určite by som nechcela byť na jej mieste, ale obdivujem ju, ako sa s tým pobila a hlavne, že sa nevzdala. Nič nebolo prehnané a všetko vyznelo akosi tak prirodzene a nenútene. Žiadne prehnané scény, nad ktorými by som krútila hlavou, že tak toto určite nie. 
Príbeh sa odohráva v New Yorku, konkrétne na Brooklyne a tak trochu Manhattan, ale hlavný je ten Brooklyn. Tým si ma kniha ešte viac získala, aj keď si asi hovoríte, že prečo, keď NY nie je ničím výnimočným, že sú aj krajšie mestá. No, hej sú, ale pre mňa je NY jedným z miest, ktoré by som rada navštívila, takže to, že sa to odohráva v Brooklyne ma neskutočne potešilo. Aj keď to tam nie je veľmi popisované, aj tak som si NY a hlavne Brooklyn zamilovala o niečo viac.

nedeľa, 28. decembra 2014

Rozhovor: Rachel Ward

Tak, a je tu ďalší rozhovor. Tentokrát s autorkou sérii Čísla, ktorá na Slovensku vyšla celá. Bohužiaľ, som sa zatiaľ prečítala iba jednotku ale plánujem sa niekedy v budúcnosti k nim určite dostať, keďže sa mi Čísla veľmi páčili. No a čo budem zdržovať, tu je rozhovor.



1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Mojou najväčšou inšpiráciou je moja rodina (môj manžel, dcéra a syn). Vždy ma podporovali  v písaní a sú skutočne môj zmysel života.


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Väčšinou píšem za stolom v mojej obývacej izbe. Je odtiaľ veľmi príjemný výhľad z okna, môžem pozorovať svet keď premýšľam čo ďalej napísať. Môj pes zvyčajne chrápe pri mojich nohách. Rada píšem aj inde, vo vlakoch alebo v kaviarňach. Ak sa naozaj nemôžem sústrediť, vyberiem sa do miestnej knižnice a prinútim sa písať hodinu alebo dve. 


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Knihy sú pre mňa nesmierne dôležité. Nečítala som pre zábavu keď som bola teeneger,ale od mojich skorých dvadsiatych rokov nikdy nie som bez knihy. Čítam, aby som si oddýchla, a pre mňa nie je nič lepšie ako sa stratiť v dobrej knihe. 

piatok, 26. decembra 2014

Brandon Sanderson-Ritmatik


Názov: Ritmatik
Autor: Brandon Sanderson
Séria: Ritmatik #1
Žáner: Fantasy, YA
Vydavateľstvo: Slovart 
Počet strán: 302 
Hodnotenie na GR: 4,23*/29 210 hlasov


Anotácia: Z pera majstra svetovej fantasy prichádza príbeh o šestnásťročnom Joelovi, ktorého jediným snom je stať sa ritmatikom a byť tak vyvoleným, čo môže vdýchnuť život krieduchom a slobodne sa priúčať magickému umeniu. No Joel je len synom prostého výrobcu kriedy na Armediovej akadémii a študentom ritmatiky môže len ticho závidieť. Až do dňa, kým si ho za asistenta nevyberie profesor Fitch, aby mu pomohol pri vyšetrovaní záhadných únosov študentov. Na mieste činu nachádzajú len neznáme ritmatické čiary a krv unesených. Joel sa spolu so študentkou Melody ocitne na stope nečakaného objavu, ktorý navždy zmení chápanie ritmatiky i fungovanie ich sveta.

Ritmatik. Kniha ktorú som si vyhliadla už skôr,ale nejak som sa k nej až doteraz nedostala.Čo ma na nej zaujalo?Po pravde,hneď na začiatku tie úžasné kresby v nej! Ďalším bodom bolo to že je to stem-punkové fantasy,čo sa mi veľmi páčilo už v Pekelných strojoch,takže som chcela niečo s takou témou a posledné čo ma zaujalo,bol autor.Počula som na neho tak veľa chvály,že som bola strašne zvedavá.Čo je vlastne na ňom také výnimočné? Po prečítaní tejto knihy som to zistila :)

"Bude to bolieť" 
"Je to zábavná tradícia" 
"Tak ako aj pálenie čarodejníc," povedala Melody "Ak nie si čarodejnica."


 Spojené ostrovy zo začiatku vyzerali normálne,ako u nás. Obyčajná škola pre deti z bohatých rodín,až na jednu výnimku -Ritmatikov.Ritmatici sú žiaci ktorí nie sú ako ostatní.Boli vybraní na to aby chránili ľudí pred kriedoduchmi,ktorí ich v Nebrasku (ostrov v strede) ohrozujú.Učia sa bojovať pomocou kruhov a čiar a obrazmi ktoré dokážu dvojrozmerne oživiť.Joel,hlavný hrdina knihy nie je ani bohatý ani Ritmatik,aj keď všetko nasvedčuje tomu že by mal byť.Ma veľký talent ta matematiku a kreslí kruhy ako profesionál.Jeho otec bol kriedmajster a mama je upratovačka.Po otcovej smrti mu dovolili ostať na škole bez drahého školného,ale je jasné že veľmi nezapadá.Jediné čo ho baví je Ritmatika a kedže nemá možnosť ju študovať tak sa nenápadne vkráda na prednášky.Počas prázdnin ho riaditeľ vyberie na post asistenta učiteľa-Ritmatika u ktorého sa chcel Joel učiť.Tam sa skamaráti s Melody,ktorá je tam kvôli doučovania z kreslenia ochranných kruhov.V škole začnú miznúť žiaci Ritmatiky a z ich únosu podozrievajú nejakého Ritmatika.Joel sa roho samozrejme chytí a spolu s profesorom sa snažia zistiť kto a prečo to robí.


utorok, 23. decembra 2014

Knižné rozhovory | Vianočný špeciál


Dlho tu neboli....ale sú spať-Knižné rozhovory!!! A kedže teraz je obdobie mnohými milované a
inými nenávidené(ja) Vianoc,tak sme sa trošku potrápili a našli tie tie s vianočným duchom :D


"Človek nikdy nemôže mať dosť ponožiek," povedal Dumbledore.  "Vianoce priši a odišli, a ja som nedostal jediný pár. Ľudia trvajú na tom, že mi dajú knihy. "
-J. K. Rowling, Harry Potter


"Chceš ma zabiť pri nejakej zvláštnej príležitosti? Za chvíľu budú Vianoce.“
Sebastián sa zamyslene pozrel na Jaca. „Ty si mi ale vtipálek."
-Cassandra Clare, Mesto zo skla

"Vianoce v podsvetí nebol môj nápad.
Keby som vedel, čo príde, tak by som bol 'chorý'. Mohol by  som sa vyhnúť armáde démonov, boji s Titanmi a triku, ktorým boli moji priatelia a ja takmer uvrhnutý do večnej temnoty.
From now on, we all will be together. If the fates allow…
For Christmas I want Jason’s hat and Nico di Frosty.
Happy Holidays everyone! :DAle nie, musel som ísť na moju blbú skúšku z angličtiny. "
- Rick Riordan, Demigod Files

"Máš vo vlasoch bobule z imela," povedal a ona ucítila na tvári jeho dych. "Technicky vzato to znamená, že ťa môže ktokoľvek pobozkať."
Vytreštila na neho oči. "Myslíš, že to bude chcieť niekto skúsiť?"
Nežne sa jej dotkol tváre. Mal na sobe biele rukavice, ale jej to prišlo, akoby cítila na svojej koži tú jeho. "Zabil by som každého, kto by to skúsil."
"No," povedala Tessa. "Nebolo by to po prvýkrát, čo si spravil na Vianoce niečo škandálózne."

o pár strán neskôr:

"Možno máš pravdu. Myslím, že to bolo niekedy okolo Vianoc, keď som prišiel k môjmu tetovaniu Welského draka."
Tessa sa musela veľmi snažiť, aby sa nezačala červenať. "Ako si k nemu prišiel?"
Will zamával rukami. "Bol som opitý..."
"Blbosť. Nikdy si nebol skutočne opitý."
"Naopak - aby si sa naučila ako predstierať, že si opitý, aspoň jedenkrát sa musíš skutočne opiť. Aby si mala z čoho čerpať skúsenosti. Šesťprstý Nigel zrovna dorobil most-"
"Nemyslíš vážne, že existuje nejaký šestprstý Nigel, že nie?"
"Samozrejme, že existuje-" začal Will s úsmevom...
-Cassandra Clare,Mechanická princezná

nedeľa, 21. decembra 2014

Rozhovor: Zuzka Šulajová

Aaa, takto tesne pred Vianocami, vám oznamujem, že nebudú  iba samé zahraničné autorky, ale aj jedna absolútne úžasná slovenská autorka, ktorou nie je nikto iný, ako Zuzka Šulajová. 
Zuzka Šulajová je autorkou úspešnej sérii Džínsové denníky, na ktorých knihách sme viacerý vyrastali. Okrem Džínsových denníkoch napísala ešte aj Ako z románu alebo Dievča z minulosti. A dosť bolo rečí, poďme na rozhovor, v ktorom sa Zuzka neskutočne rozpísala a jej odpovede ma aj milo prekvapili :). 


1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Inšpiruje ma život sám, ľudia, ktorých stretávam, spoznávam príbehy, ktoré počúvam. To všetko ma formuje ako človeka aj ako spisovateľku, z toho čerpám inšpiráciu, pričom videné, zažité, počuté vždy upravím k potrebám deju knihy. Pracujem s každou myšlienkou a nápadom tak, že nezostane kameň na kameni. Rada nejakým spôsobom prekonávam bežné hranice niečoho, vždy chcem zájsť o kúsok ďalej. Nie som súťaživá, práve naopak, ide iba o môj vlastný pocit, že na niečo mám. V podstate som ako plastelína a hubka, formulujem sa a nasávam, informácie však selektujem podľa vlastného uváženia, neberiem všetko ako hotový fakt. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Moja izba, pri písaní sedím na posteli, potrebujem absolútne ticho a pokoj. Izbu som si prerobila podľa svojich predstáv (vyzerá skôr ako obývačka v príjemných oranžovo-hnedých farbách) a cítim sa v nej spokojne a útulne -  to sú pre mňa dosť dôležité atribúty. Hlavne ma však nesmie nič rušiť, pokiaľ možno, ani zvuky (hoci len zívanie človeka vo vedľajšej izbe :D), lebo ma to vytrháva z koncentrácie, zo zažratia sa do deja, kedy neexistujem - predstavujem každú jednu postavu, ktorú práve píšem (aj vedľajšie).  


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Knihy sú môj raj, milujem čítanie od čias, odkedy viem čítať. Ako malá som vyžadovala, aby mi rodičia čítali pred spaním. To, že ich aj píšem, je náhoda - s kamarátkou sme si ako štrnásťročné povedali, že si na Vianoce napíšeme príbeh z našej školy s reálnymi ľuďmi, ktorí v tom čase naozaj boli. No a mňa to chytilo a odvtedy som písala sama pre seba. 

utorok, 16. decembra 2014

10 vecí,čo nás odradzajú od čítania kníh

Rozmýšľali sme o čom spraviť najnovšie 10 veci,keď tu zrazu ma napadla riadna výzva pre nás knihomoľov :D Čo tak napísať 10 negatívnych vecí/vecí ktoré nás odrádzajú od  kníh??? Poviem pravdu,nebolo to ľahké ale nakoniec sme to nejak zvládli.

1.Ničenie zraku
Tak na začiatok to najdôležitejšie.Zdravie :) Neviem ako u vás,ale u mňa niečo na tom bude,predsa často čítam až tak dlho že ma až bolia oči + mám nosiť okuliare.

2.Čas
Tu niet čo dodať :D Veď to poznáte...

3.Povinné čítanie
Toto je podľa mňa jeden z hlavných problémov.Deti ktoré od mala nečítali zvyknú čítať (ak vôbec) len povinné čítanie,ktoré priznajme si,je väčšinou strašné.

nedeľa, 14. decembra 2014

Rozhovor: Samantha Shannon

Samanthou Shannon,  je  úspešná autorka. Na Slovensku aj v Česku jej vyšla kniha Zber Kostí (Kostičas). Pokračovanie vychádza koncom januára, ale ako pozerám, Tatran ju zatiaľ v edičnom pláne nemám (ale dúfam, že sa to zmení) a ani vo vydavateľstve Host som nič o plánovanom vydaní druhého dielu nenašla. No, ale teraz už poďme na odpovede. 



1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Veľa inšpirácie mám z Londýna, môjho rodného mesta. Je to nádherné miesto na život, s toľkými prvkami histórie, že je takmer nemožné nebyť tým inšpirovaný. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Seven Dials, štvrť Londýna, kde sa časť (knihy) Zberu kostí odohráva. Zbožňujem tam písanie v kaviarňach. 


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Písanie pre mňa znamená všetko. Píšem odkedy som mala trinásť rokov a som nadšená, že sa tým môžem aj živiť. 

sobota, 13. decembra 2014

Erin Morgenstern ~ Nočný cirkus

Názov: Nočný cirkus
Autorka:  Erin Morgenstern
Séria: -
Žáner: Fantasy, Fiction, YA
Vydavateľstvo: ikar
Počet strán: 352
Hodnotenie na GR: 4,00* / 281 140


Anotácia: Román Nočný cirkus sa odohráva na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia a jeho hrdinami sú dvaja mladí kúzelníci, ktorých už od raného detstva viedli k tomu, že sa zúčastnia na súboji, čo sa mal odohrať na neutrálnej pôde - tou pôdou sa stal Cirque des reves. 
Cirkus snov prichádza všade bez ohlásenia. A na bráne visí tabuľa: Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu. Cirkus je iný ako všetky známe cirkusy. Celý je ladený do čierno-biela a predmety sa v ňom skutočne menia na vtáky a ľudia skutočne miznú. Obaja mladí kúzelníci mali od narodenia nadprirodzené schopnosti, ktoré si z roka na rok zdokonaľovali,  ale keď ich súboj trval už dlhšie, z dvoch mladých ľudí, ktorí mali byť súpermi, sa stali zaľúbenci. Ale keďže ich učitelia neschvaľovali tento vzťah, museli prekonať veľké prekážky, aby mohli byť spolu. Z románu priam dýcha atmosféra kúzelného cirkusu z prelomu 19. a 20. storočia, vôňa jabĺk v karameli a horiaceho dreva, ale mágiou dielo uchváti aj ľudí, ktorí nikdy neboli vyznávači cirkusov. 

"Tajomstvá majú moc."


Toto bolo niečo čarovné. V cirkuse som bola iba raz v živote, a teda, že by som bola nejako uchvátená, to sa o tom nedá povedať. Ale táto kniha, tá atmosféra v tejto knihe, tá ma doslova preniesla do svojho cirkusu, že som mala pocit akoby som to všetko ja sama zažívala. A určite by som sa vracala každý večer. Je len málo kníh, ktoré dokážu svoju atmosféru preniesť na vás a táto 350stranová knižka to dokázala oveľa viac ako niektoré hrubé bichle. 

"Ľudia nám venujú pozornosť iba vtedy, 
keď im na to dáme dôvod." 



Ako som spomínala, atmosféra nie je jediným dobrým bodom tejto knihy. Ďalšia vec, čo bola úžasná, bolo, že vzťah medzi hlavnými hrdinami bol jednuduchý, nekomplikovanými zbytočnými sladkými rečami a scénami typu "Milujem ťa, ale musíme sa rozísť", ktoré ma v knihách neskutočne vytáčajú. Takisto, celý príbeh veľmi rýchlo a živo nasledoval, nenašla by som tam ani jednu zbytočnú scénu, prehnanú scénu... 

 V knihe sa nachádzalo nespočítateľné množstvo nádherných myšlienok (ktoré som si bohužiaľ iba pár zapísala), a ktoré toho v sebe skrývajú mnoho. 
Nočný cirkus sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia, prakticky všade vo svete, čo vám až také dôležité nepríde, lebo tie mestá sú vždy spomínané iba ako destinácia cirkusu (pre zaujímavosť - je tam aj Praha spomínaná, a dokonca je to jedno z mála miest, ktoré malo ako takú dôležitosť). 
Cirkus je ladený do čiernobiela, čo je niečo úžasné a ani by ste nepovedali, ako dokáže čiernobiely cirkus vykúzliť atmosféru. Takisto, kombináciu týchto dvoch farieb ozvláštňujú dvojičky, s červenými vlasmi. Inak je tam doslova všetko čiernobiele! :) 


pondelok, 8. decembra 2014

Garth Nix-Sabriel

Názov: Sabriel
Autor: Garth Nix
Séria: Staré kráľovstvo #1
Žáner: Fantasy, YA
Vydavateľstvo: Slovart 
Počet strán: 288
Hodnotenie na GR: 4,17*/131 982 hlasov

Anotácia:Novodobá klasika nielen tínedžerskej fantasy prichádza dobyť srdcia slovenských fanúšikov. Sabriel má osemnásť rokov a práve zložila záverečné skúšky na internátnej akadémii. Do konca roka ostávajú dva týždne, keď sa uprostred noci zjaví v škole mŕtvy vyslanec. Priniesol jej otcove nástroje: nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel sa vydáva do Starého kráľovstva, aby našla otca a pomohla mu. Odmieta sa zmieriť s myšlienkou, že by mohol byť mŕtvy. Staré kráľovstvo je však v úplnom rozvrate: dvadsať rokov bezvládia spôsobilo, že sa všade potulujú voľnomagické stvorenia a mŕtvi, ktorých do sveta živých nekontrolovane povolávajú nekromanti. Sabriel zisťuje, že aj jej otec bol nekromant, ale taký, ktorý mŕtvych spútaval a slúžil Výsade a kráľovstvu. Sabriel, hoci nepripravená, musí zaujať jeho miesto. V nadchádzajúcej bitke budú totiž proti sebe bojovať sily Života a Smrti. A Sabriel bude musieť čeliť vlastnému osudu.

Mŕtvi nesmú slobodne kráčať životom. To nie je ich cesta.

Sabriel je osemnásť-ročné dievča ktoré navštevuje skoro obyčajnú internátnu školu. Na tom by nebolo nič zvláštne ,keby blízko Múru vedľa jej školy nezačínalo Staré Kráľovstvo plné mágii a kúzel. Sabriel tiež nie je úplne normálna.Jej otec je Abhorsen(nekromant-človek ovládajúci mágiu smrti,odprevádza duše na smrť).Ona sa ako jedna z mala učí Výsadnej mágii,pričom ju otec chodí navštevovať zo Starého kráľovstva a učí ju mágii.Až raz,jej otec nepríde na ich pravidelné stretnutie ale pošle posla zo Sveta mŕtvych,čo znamená, že jej otec je mŕtvy tiež,alebo ho spútalo niečo vážne silné.Otec jej po ňom pošle svoj meč a iné pomôcky nekromantov,čím jej predá svoje postavenie. Sabriel sa stáva Abhorsenkov aj keď ako ona hovorí- zastupujúcom ,kedže stále verí že jej otec možno ešte neprešiel poslednou bránou,teda má stále nádej na záchranu.Musí sa vydať na nebezpečnú cestu za Múr.

Volí si chodec cestu,alebo cesta chodca?

V otcovom dome sa však k nej všetci správajú akoby bol jej otec už mŕtvy,teda Abhorsenkov bola ona a nerieša že jej otec možno ešte žije.Tam spozná Mačiaka,ktorý je spútaný aby slúžil Abhorsenom.Čo je vlastne za stvorenie Sabriel nevie,ale ako sa ukáže oslobodiť ho nie je práve dobrý nápad.Na svojej ceste za otcom musí putovať do hlavného mesta Beliséry v ktorom dávno vládla kráľovská rodina,avšak po ich smrti vládli už len protektori.Teraz už však nevládnu ani oni...Po ceste do mesta zachráni v pohrebisku Kráľov Starého kráľovstva chlapca,ktorý žil pred 200 rokmi keď ešte existovala kráľovská rodina,nepamätá si ako sa volá, avšak vie že spravil niečo zlé,čo však nikomu nemôže podrobne povedať vďaka Výsade,dokonca ani keby chcel.Začnú ho volať Brúsik. Brúsík sa rozhodne že bude slúžiť Sabriel a tak sa všetci vydávajú do hlavného mesta,pričom narazia na kopu prekážok....

nedeľa, 7. decembra 2014

Rozhovor: Marissa Meyer

Marissa Meyer. Počula som o nej už dávnejšie, ale k Cinder som sa odhodlala nejako začiatkom novembra a zhltla som ju tak za deň a pol - tak ma to chytilo. :D A už sa teším, keď (ak) sa dostanem ku Scarlet, Cress,... :) Proste, ako som to aj na GR spomínala - rozprávky v budúcnosti? To ja môžem :3 

1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)?  
Som veľmi inšpirovaná autormi, ktorým sa podarilo mať celoživotnú kariéru a písať knihy roky a roky. Vážne dúfam, že Cinder a Mesačné kroniky sú pre mňa len začiatkom. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh?  
Chodím do kaviarní a reštaurácii. Takisto, môj manžel mi stavia písacie štúdio na našom dvore, a nemôžem sa dočkať kedy bude hotové! 


3.) Čo (ak niečo) by ste radi zmenili (vylepšili) vo vašich knihách? 
Dúfam, že každá kniha je lepšia ako tá posledná. Stále sa učím o umení písania. Je veľa vecí, o ktorých premýšľam: štruktúra zápletky, postavy, konflikty, napätie, detaily prostredia...takže dúfam, že robím moje knihy silnejšími v akomkoľvek spôsobe, ktorý môžem. 

utorok, 2. decembra 2014

Dlouhé zimní večery #3 : Let it snow!

Viac o tomto projekte TU
Jakživ som sa do nijakého takéhoto projektu nezapájala, ale snáď to nedopadne tak katastrofálne ako si myslím, že to skončí :D. A takisto, nebudem pridávať v nedeľu - na ňu mám pripravené niečo iné  :) - a asi budú pribúdať tak nejak nepravidelne - proste keď sa podarí, ale budem sa snažiť aby mi to vyšlo, že jeden článok za jeden týždeň :) 


Ako prvá je téma Let it snow! 


Čas rýchlo letí a takisto sa počasie mení. Zima síce nie je mojím najobľúbenejším ročným obdobím (som letný človek), ale aj zima má pre mňa svoje čaro. A jedným zimným čarom je pre mňa sneh. Nič nie je (a ani nebolo, keď som bola mladšia) pre mňa krajšie, ako keď som sa zobudila, pozrela von z okna a vonku som videla krásnu zasneženú krajinu. Keď som bola menšia, zimu som zbožňovala viac ako leto. A vtedy tie zimy stály aj za niečo. Bývam na dedine, a nič nebolo pre mňa lepšie, ako vytiahnuť sánky alebo boby a púšťať sa na autami vyjazdenej ceste, ktorá sa úžasne šmýkala. Vždy sme sa tam stretali viacerý a neskutočne sa zabávali. Ešte keď som bola menšia, sme dokonca vždy odhadzovali sneh na jednu kopu, s ktorou potom keď prišiel bratranec sme sa pustili do upravovania a pracovali sme na igle. Podarila sa nám tuším iba raz ale stálo to za to. Na zimné prázdniny som sa tešila viac ako na letné. Nemala som problém stráviť celý deň vonku (to, že to už rodičom vadilo ma netrápilo :D ), bobovať sa, gulovať sa s kamarátkami, stavať snehuliakov, zbierať cencúle, robiť v snehu anjelov... To bolo proste pre mňa najlepšie. Ešte teraz si pamätám, že vždy, keď som sa potom vrátila dnu, ma mama zavrela v chodbičke a dokým som sa nevyzliekla a všetok sneh nedala dole zo seba ma nikdy ďalej nepustila (lebo, že jej všade nanosím vodu a blablabla :D ) 

nedeľa, 30. novembra 2014

Rozhovor: Colleen Hoover


Takže, už dlhšie som rozmýšľala s čím novým prísť na blog a tak ma napadlo, že napíšem pár autorom o rozhovor. Jednou z tých, kto mi odpísali bola aj úžasná Colleen Hoover. :) 
Ešte by som sa rada poďakovala Die za niektoré nápady na otázky a takisto aj Klér z My favorite books, ktorá mi pomohla aj so zoznamom autorov, ktorým som to posielala. 
Ako prvú som si vybrala Colleen Hoover, ktorú snáď ani predstavovať nemusím.  V novembri jej u nás vyšla jej prvotina Život jedna báseň ale už predtým u nás vyšla séria Beznádejná. Okrem nich som čítala aj iné knihy od nej ako Maybe Someday alebo Ugly Love,ktorá by sa mala vzhľadom na najnovšie novinky dočkať filmového spracovania a úlohy Milesa by sa mal zhostiť Nick Bateman. Už sa tešíte ako ja? :) A takisto aj novinka Maybe not, ktorá bola super (len krátka) a neskutočne som sa pri nej pobavila.


1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Hudba. Hudba ma inšpiruje viac ako čokoľvek iné. (Poznámka: To môžete vidieť napr. na originálnom soundtracku ku Maybe Someday alebo piesni k Ugly Love :) )


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
V malom byte nad garážou alebo v hoteli, kde môžem byť kompletne sama.


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Milujem písanie, milujem čítanie, a zbožňujem ľudí, ktorý sú vášnivý do týchto dvoch vecí.  Knihy mi úplne zmenili život, takže pre mňa znamenajú celý svet. 

sobota, 29. novembra 2014

Zimný knižný TAG

nejvíce timní knižní ta

Dlho tu nebol žiadny TAG,takže som sa snažila nájsť nejaký aký tu ešte nebol :D A kedže u nás už párkrát snežilo a je zima jak v mrazničke,tak  prečo nie Nejvíce zimní knižní TAG ktorý som našla na tomto peknom blogu ? 


Jakou knihu by sis nedokázala představit v zimě?
Barbora: No tu som musela zapátrať :D ani za nič som si nevedela spomenúť tak som mrkla na GR a  tam mi padlo do oka We were liars :) Proste to je taká letná kniha podľa mňa...
Maggie: Fúú, Léto na druhý pokus - vyslovene letná kniha, ktorá sa hodí na kúpalisko k vode a fakt si neviem predstaviť, že by som ju čítala cez dlhé zimné večeri






Kniha, která se odehrává v zimě?
Barbora:Kedže aktuálne čítam tak mi napadla Anna Karenina,veď predsa Rusko...a už keď sme pri Rusku tak mi napadol aj Medený Jazdec(síce nie celý ale nevadí)
Maggie: Hra o tróny. A jedna z mojich srdcoviek - Ak zostanem :).


Nejvíce zimní obálka?
Barbora: Nie je to slovenská obálka,ale vydeli ste tie úžasné,nové, anglické obálky na Game of Thrones a Dance with Dragons ? Keď som ich zbadala v Pante Ray :o :o šetrím od vtedy.
Maggie: Súhlasím s Barčou. Tie obálky sú nádherné! :)


streda, 26. novembra 2014

Recommending: Imagine Dragons

Takže! Nová rubrika, v ktorej vám predstavíme naše obľúbené knihy, kapely, seriály, filmy atď. A ako prvých sme vybrali

IMAGINE DRAGONS

Maggie: Určite už o nich každý počul, či už ste videli film The Host  a ich Radioactive, pri ktorých som si ich totálne zamilovala ja, alebo ste ich počuli v rádiu, v telke, proste všade.
Imagine Dragons je hudobná skupina, ktorá vznikla v roku 2008. Skladá sa zo 4 členov:

  • Dan Reynolds - spevák, bubeník 
  • Ben McKee - gitarista 
  • Wayne Sermon  - gitarista 
  • Dan Platzman  - bubeník
Imagine Dragons videli jeden štúdiový album - Night Vision, na ktorom sa nachádzajú skladby ako Demons, Radioactive, On Top of the World, It's time  a mnoho iných. :)

Barbora: Nemohli sme si odpustiť nedať ich prvých :D Imagine Dragons,sú pre mňa srdcová záležitosť,na ktorú nedám dopustiť.Môžem počúvať ich album dookola a pritom ma stále baví! Zaujímave je že som na nich narazila pri tom ako vyšiel trailer na Hostiteľa a stalo sa niečo čo je u výnimočne-pesnička sa mi páčila na prvé počutie.Škoda že už film nebol taký super ako som čakala...ale k téme.Od vtedy som začala počúvať ich ostatné pesničky a po týždni som už poznala celý deluxe album naspamäť.

Nakoniec sme sa rozhodli s Barčou vybrať nejaké pre nás najlepšie od nich, na ktoré proste nedáme dopustiť :)

sobota, 22. novembra 2014

Mockingjay

Drozdajka. Tretie pokračovanie úspešného knižného a filmového megahitu Hry o život. Každý o tom počul a určite minimálne čítal aspoň jednu knihu alebo videl aspoň jeden film. Samozrejme, ja nie som výnimka. Doteraz si pamätám, ako som sedela doma, nemala som čo robiť a tak ma napadlo, že pôjdem do kina so spolužiačkou. Náhodou hrali Hry o život. Obom sa nám to zaľúbi a myslím, že na narodeniny som dostala aj celú sériu kníh. A raz dva som ich prečítala. A neľutujem. Proste pre mňa sa tá séria stala srdcovkou, ktorú asi všetci poznáme. 


Dnešok začal strašne povzbudivo. Nejako bez problémov (A dúfam že aj dobre) som napísala sloh z anj (na ktorý som sa ani nepripravovala :D ) a potom to už bola pohodička. Dokonca som pretrpela literatúru, ktorú vážne nemusím - najmä teraz keď berieme poéziu. A potom to už bola iba matika (agr aj ten dobrý pocit z tej písomky čo som mala ma prešiel ) a potom chémia, ktorá ma skoro uspala. Ale prežila som to, lebo to potom znamenalo vytúžený odchod zo školy. Potom ma čakalo 4 hodinové čakanie v meste. Našťastie, ale išla aj spolužiačka, ktorá nemala kúpené lístky a dosť stresovala, keďže baba čo mala pre nich kupovať lístky, sa akosi nečinila a nakoniec boli radi, že sa do vypredanej sály dostali. To ale môj problém nebol, keďže ja som lístky mala už od stredy. Našťastie. 

štvrtok, 20. novembra 2014

Colleen Hoover ~ Život jedna báseň

Názov: Život jedna báseň
Autorka: Colleen Hoover
Séria: Slammed #1 (Život jedna báseň, #1)
Žáner: Romance, New Adult
Vydavateľstvo: YOLi
Počet strán: 288
Hodnotenie na GR: 4,33*/111 559


Anotácia: Laykenini rodičia sa nevedeli dohodnúť: matka ju chcela pomenovať Layla podľa piesne Erica Claptona, otec navrhoval meno Kennedy podľa Kennedyovcov - hociktorého z nich. Kompromisom vzniklo meno Layken. Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brať potrebujú pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť. 
Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru. 
Po nádhernom prvom rande mladý pár čaká ohromujúce zistenie. Musia sa vyrovnať nielen so silami, ktoré ich k sebe priťahujú, ale najmä s tými, ktoré ich chcú od seba odtrhnúť. 
Ďalší úder nedá na seba dlho čakať, ale tentoraz sa Layken nemieni vzdať tak ľahko. A keď chýbajú obyčajné slová, svoje city možno najlepšie vyjadriť veršami... 



"Posúvajte svoje hranice. Na to sú."


Colleen Hoover. Každý už o nej určite počul. Či už o jej Beznádejnej, alebo o Maybe Someday, alebo Ugly Love (alebo jej úplnou novinkou Maybe Not do ktorej sa chystám čo najskôr pustiť :D ). Colleen Hoover som si zamilovala, jej štýl mi sedí , jej postavy sú reálne, jej príbehy sú nádherné (a väčšina aj reálnych), a aj keď to vyzerá na jedno veľké klišé, tak sa z toho vykľuje tak pekný príbeh, že iba pozerám. Rozhodne, ako to už asi aj vyznieva, Colleen patrí k jedným z mojich najobľúbenejších autoriek, a vždy sa teším ak vydá niečo nové, aby som si to čo najskôr prečítala. 


"Všetko spochybňujte. Lásku, náboženstvo, záľuby. 
Ak nemáte otázky, nedostanete odpovede."



Tentokrát som sa pustila do Život jedna báseň, ktorá v Amerike vyšla už dávnejšie, a je to vlastne úplne prvá kniha od Colleen Hoover. V Amerike v tej dobe zožala úspech. Myslím, že aj mne by sa veľmi páčila, ale... Ale čítala som ju až tento rok, po tom neskutočnom množstve NA a keď sa na to teraz pozriem, nebola som tým tak ohromená. 
Knihu by som určite zaradila ku krásnym, jednoduchým oddychovkám, ktoré sa ľahko čítali a nemala som problém ju prečítať tuším za dva dni, aj napriek tomu, že veľmi náladu na nič nemám. 
Hlavným dôvodom, prečo som sa do knihy pustila (okrem faktu, že je od Colleen Hoover) bolo to, že tam bola istá forma poézie. Možno to viete, možno nie - sama veľmi poézie nerozumiem, nechápem ju, a najradšej by som bola keby tú staršiu slovenskú ani čítať nemusím- ale takáto forma sa mi začína páčiť čoraz viac. Jednoduchá, povie sa čo má, a žiadne zamýšľanie, čo tým asi tak autor myslel, vyrátavanie sylabického veršového systému atď. Určite to všetci študenti poznajú. 
Čo sa mi ale na knihe nepáčilo, teda skôr niečo, čo mi vadilo, bolo to veľké množstvo knižiek. Začala to smrťou otca a pokračovalo to ďalšími mnoho vecami, ktoré sa mi vymenovávať ani nechce. Ale keďže je to Colleen Hoover, tak som sa cez tieto množstvá klišé vedela preniesť vďaka istej originalite príbehu a aj vďaka tomu ako sa to ľahko čítalo - a ako som ten príbeh prežívala (aj keď som krútila očami nad už spomínanými klišé...) 

nedeľa, 16. novembra 2014

Ursula Poznanski - Saeculum

Názov: Saeculum
Autorka: Ursula Poznanski
Séria: - 
Žáner: Thriller, YA
Vydavateľstvo: Fragment
Počet strán: 496 
Hodnotenie na GR: 3,95*/ 2 679 hlasov 

Anotácia: Stráviť päť dní v hlbokom lese a skúsiť žiť ako v stredoveku vyzeralo ako výborný nápad. Bastian by si však tento zážitok radšej nechal ujsť. S účasťou na výprave súhlasil len kvôli svojej láske Sandre. Partia dobrodruhov sa vydáva na cestu napriek tomu, že miesto, kde chcú táboriť, bolo kedysi prekliate. Staré povedačky o tom, že kto do lesa vstúpi, nevráti sa už späť, nikto neberie vážne. Počas prvej noci príde prudká búrka a z tábora zmizne prvý člen výpravy. Zostanú len podivné odkazy vyryté do kôry stromu. Keď sa ho ostatní vydajú hľadať, začnú blúdiť. Nechá ich LES odísť?


Ak je tu,nájde ťa tak či tak.A je jedno či budeš potichu alebo nie.

Kniha začala úplne inak než som si predstavovala.Prekvapilo ma že hlavným rozprávačom je muž,ale bola som rada kedže v poslednom čase je z mužskeho pohľadu veľmi málo kníh.Ďalšia vec čo ma prekvapila bol vek postáv,všetci boli dospelý.Našli ste tam rôzne typy ľudí.Krásnu Lisbeth z jej žiarlivým priateľom Georgom,silného vodcu Paula aj strašidelnú Doro.Knihu zaraďujú do YA,ale vôbec mi tak neprišla.Síce pár vecí tomu nasvedčovalo,ale aj tak postavy bolo celkovo vyspelejšie a neriešili obyčajné teen problémy,dobrým príkladom je Iris ktorá má 17,pričom určite sa vám bude zdať staršia.Práve ona je druhým rozprávačom deja.Ak by ste ju stretli na ulici,pripadal by vám čudná.Netradičný účes,stredoveký hudobný nástroj v ruke a stále na úteku.Jej únikom z reality sú práve stretnutia Saecula v lese,kde sa zoznámi s Bastianom.

Prečo už nekričí,oh bože,prečo je tak ticho...

Ako sa tam dostal on? Predstavte si že vaša skoro-priateľka je členkou nejakého stredovekého klubu,v ktorom chodia na také akcie do prírody kde hrajú hru.Zbavia sa všetkých vymožeností tejto doby(vrátane zemiakov) a žijú tam 5 dní ako úplne iný ľudia.Bastian je zodpovedným študentom medíciny a keď mu jeho priateľka Sandra navrhne aby sa pridal k ich zrazu,povie si že to predsa len skúsi.Má už po krk školy aj svôjho vplyvného otca.Tak prečo si nedopriať oddych v prírode?Bohužiaľ Bastian sa mýlil.Žiadnemu oddychu sa mu tam určite nezostane.Už na ceste do leasa ich varuje divná Doro ktorá vraj vie predpovedať budúcnosť.Stále omieľa kliatbu ktorá sa viaže k danému lesu.Ak sa naplní,viac z lesa už nevyjdete.Jasné že nikto šialenej Doro zo začiatku neverí. Problémy začnú tým že zmizne jeden člen skupiny.Samozrejme že keď sa ho vydajú hladať nenájdu ho.Horšie však je že sa pri hľadaní stratí ďalší.A to pokračuje ďalej...

Čakám.Strážim.Držím vás tu....

piatok, 14. novembra 2014

John Green ~ Papierové mestá

Názov: Papierové mestá
Autor: John Green
Séria: -
Žáner: YA
Vydavateľstvo:  YOLi (hardback verziu vydalo vydavateľstvo ikar)
Počet strán: 296
Hodnotenie na GR: 4,06*/273 067


Anotácia: Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka; na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v missisippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné! 

Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin - Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky - a možno aj svoju vlastnú. 


"Mesto bolo papierové, ale spomienky boli skutočné." 


Od Johna Greena som čítala aj Kam zmizla Aljaška, aj Na vine sú hviezdy. Aljaška sa mi páčila viac. A potom prišli Papierové mestá, ktoré ma naprosto zaujali hlavne svojím nápadom a som si myslela, že si ich zamilujem, tak ako Aljašku, alebo prinajmenšom Hviezdy. Bohužiaľ, nebola som z toho tak paf, ako som si myslela, že budem. Čakala som niečo WOW po dočítaní, ale namiesto toho som bola rada, že to mám už za sebou. Ja neviem, Johna Greena zbožňujem, ale...Asi je to dôkaz, že nie vždy sa všetky knihy podaria autom tak, ako iné.   

"Je ťažké odísť - pokým neodídeš. Potom to je tá najjednoduchšia prekliata vec na svete."


Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá časť, ktorá zahrňuje Marginú pomstu jej bývalému a jej kamarátom, ktorý ju sklamali. To bola úžasná časť a vtedy som naivne dúfala, že bude taká aj celá kniha. Bohužiaľ... No späť k prvej časti, Quentin sa mi javil ako sympatický chalan. Margo mi prišla veľmi svojrázna a zajímavá. Rozhodne som si ju obľúbila a páčilo sa mi ako sa pomstila jej bývalému a kamarátom. Bolo to niečo osviežujúce, a rozhodne zaujímavé. Miestami trochu cez čiaru, ale veď je to kniha a to sa stane. Pochybujem, že všetko čo vtedy spravili by im v normálnom živote bez problémov prešlo, ale budiš.

Potom prišla druhá časť, ktorá bola výrazne nudnejšia. Nedokázala som sa začítať, do čítania som sa viackrát nútila a snažila som sa prehrýzť cez to všemožnými spôsobmi. Dvakrát som dokonca pri knihe zadriemala. Aby som to uviedla na pravú mieru - väčšinou zvyknem čítať v noci, pričom mám v ušiach slúchatká a pustený náhodný playlist. A tak, ako som v posteli ležala a čítala si, tak som fakt zadriemala a zobudila sa choda aj o 15minút neskôr, úplne mimo, že čo sa deje. Takže toľko asi k druhej časti. 
No a tretia časť? Tá už bola o niečo lepšia. Minimálne som pri nej nezadriemala.  Samozrejme, aj tu sa našli momenty, ktoré ma nebavili (čo je docela paradox, lebo to bol hlavne ten koniec, a fakt som očakávala nejaké fest dobré vysvetlenie, že prečo zmizla...) ale zas tu boli aj momenty, ktoré ma pobavili a vďaka ním som si aspoň o trošku viac začala užívať a už som nemala až taký problém sa začítať. 

"Nikdy sa nič nestane tak, ako si to predstavuješ."

A čo sa týka postáv. Už som trochu v predchádzajúcom odseku začala, ale teraz zahrniem aj ostatné postavy. 
Quentin bol uhm, miestami nudný a miestami aj liezol na nervy. Najviac ma štvalo, akú veľkú dôležitosť si prisudzoval, ale chápem, teeneger, myslí si, že je stredobodom vesmíru (to viem pochopiť, sama sa tak sem tam správam). A fakt som mala problém prejaviť preňho čo i len štipku súcitu (napr. nad tým, ako smútil za Margo keď zdrhla). 
Margo tú som si už o niečo viac obľúbila, ale tiež mi nejako na nej nezáležalo.  Bola dosť šibnutou hrdinkou a s dobrými nápadmi. 
Čo ma dosť mrzelo bolo, že sa vlastne všetko točilo iba o nej a bohužiaľ, ostatným vedľajším postavám sa tu John Green veľmi nevenoval. 
Radar bol fajn. A viac o ňom ani povedať neviem, tak málo priestoru bohužiaľ v tejto knihe mal. 
Ben bol divný. Nepáčil sa mi jeho slovník. Aa...tým som asi skončila. 
Radar a Ben boli dobrý priatelia pre Quentina  a vždy sa ho snažili chápať a podporovať, ale inak mi prišli v knihe dosť zbytočný. Na zaplnenie priestoru. Čo je dosť škoda, rozhodne to mohol John viac rozpísať a aby z nich neboli iba nejaký 'papierový ľudia' ale aby z nich mali čitatelia aj nejaký pocit. Toľko k tomu. 

"Milujem mestá v ktorých som nebol a ľudí, ktorých som nestretol." 

Aby som na knihu len nekydala, trebalo by dodať, že John Green aspoň v niečom nesklamal - úžasné myšlienky čo sa nachádzali v tejto knihe rozhodne niečo pridali na kvalite (ale už to ten dej nijako zachrániť bohužiaľ nemohlo.) Celkovo veľkým problémom v tejto knihe pre mňa bolo, že som sa nevedela začítať do príbehu, čo je dosť škoda. Nápad mi prišiel naozaj zaujímavý ale John Green podľa mňa potencionál, ktorý nápad mal nespracoval dobre. Rozhodne ale Johna Greena nezavrhnem a nejako sa skúsim dostať cez toto sklamanie s Papierovými mestami. Najbližšie ma asi čaká Will Grayson, Will Grayson (v anglitčine) a potom (alebo predtým ešte, who knows?) Let it snow (na čo som docela zvedavá, keďže tá kniha je od viacerých autorov - každý tam má nejakú tú svoju poviedku.) No uvidíme, a dúfam, že z toho budem nadšená ako z Aljašky, a nie sklamaná ako z Papierových miest. 



Ps: Viem, že tá recenzia je trošku chaotická, ale je to po dlhšom čase čo som konečne nejakú recenziu napísala a fakt mám aj ja z toho divný pocit, ale už neviem ako to prepísať. Snáď to teda taká katastrofa nie je. 
Btw: Tiež vás tak vyčerpáva, ničí, úplne znechucuje škola (a povinné čítanie, ktoré stojí za dve veci...Neberte to zle, ale ja na poéziu fakt nie som. A už duplom túto staršiu)? 

sobota, 8. novembra 2014

Kiera Cass-Selekcia



Názov: Selekcia

Autorka: Kiera Cass
Séria: Selekcia #1
Žáner: Dystiopia, YA
Vydavateľstvo: Cooboo
Počet strán: 312 
Hodnotenie na GR: 4,16*/394 216 hlasov



Anotácia: Pre tridsaťpäť dievčat je Selekcia životnou šancou. Príležitosť uniknúť svojmu osudu, vstúpiť do okázalého sveta rób a drahých šperkov. Žiť v paláci a bojovať o srdce úžasného princa Maxona. Pre Americu Singerovú je to však nočná mora. Musí opustiť svoju lásku a odísť z domova. Potom sa zoznámi s princom Maxonom. Postupne začne prehodnocovať všetky svoje dovtedajšie plány – a uvedomí si, že život, ktorý si vysnívala, bledne pri budúcnosti, na ktorú nikdy ani nepomyslela.


“True love is usually the most inconvenient kind.”

Existujú knihy knihy,pri ktorých neviete povedať prečo sa vám páčia.Toto je jedna z nich.Popravde väčšinou pri Recenziách viem o čom mám písať,dôvod prečo sa mi to páčilo.Tu som zmätená.Povedať vám môžem len jedno.Je to úžasná kniha a neskutočne ma bavila.

“I hope you find someone you can't live without.I really do. And I hope you never have to know what it's like to have to try and live without them.” 

Príbeh sa odohráva nečakane v dystopickej krajine Ilei na území dnešnej Ameriky.Ľudia sú rozdelený do 8 kást.V prvej sú klasicky tí najbohatší,v tomto prípade kráľovská rodina ktorá vládne Ilei a v poslednej ôsmej hladujúci ľudia.Aj tu sú rebeli ktorý bojujú proti kráľovskej rodine,netypické je však že nevieme prečo to robia.Keď si to však porovnáme z ostatnými dystopiámi,tak sa ich svet od toho nášho až tak veľmi nelíši.Keď princ dovrší 18 rokov,vždy sa začne Selekcia.Výber dievčat ktoré sa uchádzajú o to byť princeznou.Veď povedzme si pravdu,ktorá z nás o tom ako malá nesníval
a? Všetky tie dievčatá dúfaju,že si princ vyberie ich.Alebo predsa nie?
A tu prichádzame k našej hlavnej hrdinke,Americe Singer,ktorá žije v piatej kaste,v ktorej to nie je až tak zlé,ale predsa niekedy hladujú.Poviete si:Prečo by niekto nechcel byť princeznou a žiť v bohatstve ,ale radšej v chudobe?Jednoduchá odpoveď.Láska.Chlapec Aspen ktorý je však ešte z nižšej triedy ako America,čo by znamenalo ak sa za neho vydá,bude patriť do 6-tej kasty tiež.To je aj dôvod prečo to držia v tajnosti.On ju však presvedči aby sa prihlásila do Selekcie.Ona nakoniec súhlasí,aj tak neverí že ju vyberú.Avšak keď sa to už stane nemá na výber a aby pomohla svojej rodine aj finančne,odchádza do Selekcie.Súťaže v ktorej chce každá okrem nej vyhrať.


“No, I’m not choosing him or you. I’m choosing me.”


Dievčatá v Selekcii sú rôzne: blondíny,brunetky, ryšavky. hanblivé,vtipné,pyšné.Niektoré mi šli strašne na nervy presne ako Americe,ale zas nebola tam úplne sama,našla si aj jednu kamarátku,milé dievča ktorej priala aby to vyhrala.Trošku mi to niekedy pripomínalo ako keby som pozerala Miss (keď vynecháme princa) :D Fotenie,vyberanie šiat, make-up,rozhovory.America bola dobrá hrdinka.Nejak zvlášť mi nešla na nervy,proste rozmýšľala väčšinou logicky a na nič sa nehrala.Hneď od začiatku bolo aj princovi jasné že nemá záujem vyhrať.Princ Maxon ma prekvapil.Čakala som buď arogantného,namysleného princa ktorého si obľúbim alebo dobrého,milého princa ktorý mi pôjde na nervy.Nedostala som ani jedno.Max bol milý ale tým dobrým spôsobom a mal nejaké osobné čaro ktorým sa mi zapáčil. Vzťah medzi Americou a Maxom bol super!Toto ich podpichovanie... :D Aspen....no ja neviem.Vážne neviem čo si mám o ňom myslieť.Zo začiatku mi nevadil,ale neskôr by som ho najradšej vymazala z knihy.Ale zas môže to byť z ním teraz zaujímavé...

“If you don’t want me to be in love with you, you’re going to have to stop looking so lovely. First thing tomorrow I’m having your maids sew some potato sacks together for you.”

Úplne sa čudujem že ma to bavilo,kedže ja nie som veľmi na romantické knihy.Kniha sa čítala veľmi rýchlo,mala som ju prečítanu za 2 dni.Proste keďsom začala už som nemohla prestať.Bolo to odychové,zaujímave a dobrým spôsobom zlaté.Odporúčam každému,nebojte sa, nie je to typický princeznovský príbeh.Knihu hodnotím 4 hviezdičkami,kedže si nechávam priestor na pokračovanie:)



Za Recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu www.preskoly.sk :) Knihu si môžete kúpiť TU

štvrtok, 6. novembra 2014

WISHLIST

Viete čo som si dnes uvedomila? Že za celý čas,sú na blogu asi len 3 Wishlisty! :o Takže vám prinášame taký malý prehľad kníh ktoré by sme chceli/budeme čítať.

Barbora:

ObsahPre tridsaťpäť dievčat je Selekcia životnou šancou. Príležitosť uniknúť svojmu osudu, vstúpiť do okázalého sveta rób a drahých šperkov. Žiť v paláci a bojovať o srdce úžasného princa Maxona. Pre Americu Singerovú je to však nočná mora. Musí opustiť svoju lásku a odísť z domova. Potom sa zoznámi s princom Maxonom. Postupne začne prehodnocovať všetky svoje dovtedajšie plány – a uvedomí si, že život, ktorý si vysnívala, bledne pri budúcnosti, na ktorú nikdy ani nepomyslela.

Názor:Hneď na začiatok som musela začať touto knihou.Včera mi prišla a trochu som ju začala čítať a  vyzerá  to dosť dobre! :) + Pozrite sa na tú krásnu obálku :o :3 Mám veľké očakávania a dúfam že ma nesklame,čomu však veľmi neverím už podľa začiatku.Budem sa snažiť aby tu bola Recenzia čo najskôr.





Obsah:Novodobá klasika nielen tínedžerskej fantasy prichádza dobyť srdcia slovenských fanúšikov. Sabriel má osemnásť rokov a práve zložila záverečné skúšky na internátnej akadémii. Do konca roka ostávajú dva týždne, keď sa uprostred noci zjaví v škole mŕtvy vyslanec. Priniesol jej otcove nástroje: nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel sa vydáva do Starého kráľovstva, aby našla otca a pomohla mu. Odmieta sa zmieriť s myšlienkou, že by mohol byť mŕtvy. Staré kráľovstvo je však v úplnom rozvrate: dvadsať rokov bezvládia spôsobilo, že sa všade potulujú voľnomagické stvorenia a mŕtvi, ktorých do sveta živých nekontrolovane povolávajú nekromanti. Sabriel zisťuje, že aj jej otec bol nekromant, ale taký, ktorý mŕtvych spútaval a slúžil Výsade a kráľovstvu. Sabriel, hoci nepripravená, musí zaujať jeho miesto. V nadchádzajúcej bitke budú totiž proti sebe bojovať sily Života a Smrti. A Sabriel bude musieť čeliť vlastnému osudu.


Názor:Tak na ňu sa strašne teším.Konečné nejaké hard-fantasy! :D A dokonca aj klasika!


Obsah:Strhujúce postapokalyptické sci-fi!
Pred desiatimi rokmi nastala Katastrofa, ktorá nezvratne zmenila našu planétu. Niektorým ľuďom totiž dala nadprirodzené schopnosti a vydesená spoločnosť ich nazvala Epici. Epici však nie sú dobrí superhrdinovia. Nie, sú to geniálni zloduchovia bez kúska súcitu. Nikto sa im neodvažuje postaviť na odpor. Nikto okrem Pomstiteľov – záhadnej, krutej a nepolapiteľnej špeciálnej jednotky, ktorá pátra po ich slabostiach, aby ich mohla zabiť. David chce medzi nich. Chce dostať Metalurga, Epika, ktorý je vraj neporaziteľný. Epika, ktorý mu zabil otca. Posledných desať rokov bol ako Pomstitelia, pozoroval a študoval Epikov, plánoval. No David vie niečo, o čom nikto netuší: Videl Metalurga krvácať. Teraz nastal čas na pomstu.

Názor: Už dlho som nečítala nejaké vážne dobré sci-fi,keď tu zrazu som objavila túto knihu.Som dosť zve dáva lebo neviem čo mám očakávať kedže od Sandersona som zatiaľ nič nečítala.





Maggie

 Obsah: Thomas sa probudí ve výtahu a nepamatuje si nic kromě vlastního jména. Vynoří se do světa, kde žije asi šedesát dospívajících chlapcu, kteří se naučili přežít v naprosto uzavřeném prostředí. Každých třicet dní se objeví nový chlapec. Puvodní skupina je už na míste asi dva roky a marně se snaží uniknout labyrintem, který obklopuje jejich životný prostor. Už se vzdávají náděje. Pak se ale objaví dívka v bezvědomí a jejich svět se začne měniť... 

Môj názor: Tak. Najskôr som to chcela čítač, čo sa nepodarilo a bola som na tom dokonca dvakrát v kine. Ale neľutujem. Oplatilo sa to vidieť na veľkej obrazovke (a hlavne Dylana, že). A tak fakt sa teším na pokračovanie a predtým si chcem bezpodmienečne prečítať knihu (a možno aj pokračovanie - ak sa podarí.) 
 Obsah: Žít v rodině, která je samé tajemství, není pro šestnáctiletou Gwendolyn zrovna snadné. Jednoho dne se s ní zatočí svět a ona se rázem ocitne ve známé ulici, jenže téměř sto let před svým narozením. Vzápětí pochopí, že tím nejětším rodinným tajemstvím je ona sama. Zbýva jí ale ještě pochopit, jaké nebezpečí člověku hrozí, když se zamiluje napříč časem. 

Môj názor: Knihu mám už doma  a neskutočne sa na ňu teším. Tiež som už najskôr videla film a ten ma iba donútil aby som si to prečítala ešte skôr. Mám teraz od tej autorky rozčítanú prvú striebornú knihu snov a zbožňujem to. Fakt. Takže o to viac sa teším na Rudú...
Obsah: Osmnáctiletá Scarlet Benoitová je přesvědčená, že se o sebe dokáže postarat sama. Nepotřebuje a ani nechce si nikoho pustit do života. Výjimkou je její babička Michelle, žena, ktrerá Scarlet naučila všechno, co umí: pilotovat raketu, oškubat kachnu, ignorovat názor většiny a udělat si svuj. Celých jedenáct let byla babička pro Scarlet jediným blízkym člověkem na světě. 
Až do dne, kdy babičku unese jakýsi tajemný gang a Scarletin život se navždy změní. Jediný, kdo o tom gangu něco ví, je Vlk, pouliční rváč, kterého Scarlet zná jen zběžně. Scarlet se nerada svěřuje cizím lidem, zvláště pokud jde o muže, ze kterých čpí potíže na sto honu. Jenže Vlkovu pomoc potřebuje, pokud chce najít únosce své babičky. A to ještě netuší, jakou roli hrála před lety její babička při záchraně princezny Selene, nebo kdo Vlk vlastně je a jaké jsou jeho skryté úmysly...

Môj názor: Povedzte mi jedného človeka, ktorý nevyrastal na klasických rozprávkach. Samozrejme, ja som vyrastala. A nič ma nepotešilo viac ako táto séria. Cinder, popoluška - bola úžasná! A teda sa teším aj na toto moderné spracovanie Scarlet! 

sobota, 1. novembra 2014

10 autorov, ktorý by mali vydávať viacej kníh

Keď sme tak s Barčou rozmýšľali, že čo pridáme, tak nejako sme sa dostali k tomu, že sme sa bavili o autoroch od ktorých by sme chceli viac kníh. Veď to sami poznáte, že sú knihy, ktorú sú priemerné a tí autori ich vydávajú niekoľko aj za rok. A potom sú také knihy, ktoré sú, že WOW a od tých autorov by ste prečítali choda aj nákupný zoznam, ale namiesto toho čakáte niekoľko rokov kým vydajú ďalšiu knihu. A preto sme vybrali 10 autorov, od ktorých chceme aby častejšie pridávali svoje knihy.

1. GEORGE R.R MARTIN


2.SUZANNE COLLINS


3.Kristin Cashore



4.Michelle Hodkin


5. Marissa Meyer


6. Jamie McGuire


7.Samantha  Shannon


8. Ruta Sepetys


9. Deborah Harhness


10.Jandy Nelson



A od akých autorov by ste vy chceli viacej kníh? :)